Údolie skál

24. února 2013 v 15:07 | Lulka
Pozn.:Tento príbeh si predstavujte v 18.,možno 19.storočí.
 
Adam vyrástol v bohatej rodine.Jeho rodičia mali peňazí na rozdávanie,ale nevedeli ich správne využiť.Adam taký,našťastie,nebol.Keď sa šiel prejsť,vždy so sebou zobral vrecko mincí a po ceste rozdal chudobnejším ľuďom.Bol to dobrý(ale hlavne pekný)chlapec.Žiaľ,ešte si nenašiel človeka,ktorého by ľúbil.Hľadal lásku,ale u žien ju nenachádzal a u chlapcov sa o to nepokúšal.Nechcel však zostať sám.To bolo jediné,čoho sa bál.
Rodičia boli veľmi namyslení.Jeho otcovi však bohatstvo nestúplo do hlavy tak veľmi ako jeho matke.Napriek všetkým možnostiam vtedajšieho sveta bol pastier.Každé ráno chodil s ovcami na lúku a sem-tam si tak zdriemol,tak tam bol rád.A dnes tomu nebolo inak.
Skoro ráno vstal,obliekol sa a šiel so svojími ovečkami.Matka zatiaľ čítala nejaký román a Adam varil obed.Rád varil,bol to jeho únik z reality.Bol zabratý do varenia a zasnívaný.Premýšľal,čo mu dnes otec donesie z lúky.Vždy mu nosil niečo iné a výnimočné."Je to ako ty,Adam.Iné a výnimočné.To si pamätaj,"vravieval mu.Vždy to bol buď kamienok všemožného tvaru a farby,alebo motýlik.Nezabil ho.Chytil ho pre Adama a ten,keď si ho pozrel,nechal ho vyletieť von.
Dnes ale pán domu doniesol niečo iné.Doniesol niečo veľké,zabalené vo vreci.Adam opatrne odhrnul vrece a od zdesenia odskočil preč.Bol to chlapec.
Nebol od Adama starší,ale ani moc mladší."Bol na lúke,triasol sa a plakal.Tak som ho zobral domov,"pošepkal pán domu svojej manželke."Ja sa o to starať nebudem.Chudák jeden!Veď mu je rebrá vidno.Ja sa oňho starať nebudem!"Povedala a elegantným krokom zdúchla do spálne.Adam pristúpil k otcovi a navrhol:"Otec,ja sa o chlapca postarám.Budem s ním j von chodiť,keď vyzdravie.A vy ho taktiež na lúku môžte brávať." "Ako si len želáš,Adam,"usmial sa otec a tiež niekam zmizol.Adam sa teda pustil do plnenia sľubu.
Navaril čaj,nalial ho do šálky s motívom kvetov,pridal lyžičku medu a zaniesol chlapcovi.Ten čaj prijal a s pôžitkom si vychutnával každý hlt.Adama nenormálne priťahoval,ale vedel,že sa musí ovládať.Tak sa len opatrne spýtal:"Ako sa voláš?" "Sauli,aké je tvoje meno?"Chlapec bol veľmi slušný,aj to sa Adamovi páčilo."Som Adam.Čo si vlastne robil v lese?" "Mrzol,"zasmial sa Sauli a striaslo ho."Ak ti je zima,poď si sadnúť bližšie k ohňu."Sauli vďačne šiel.
Adam zatiaľ šiel nabrať večeru:dusenú jahňacinu na víne a zemiaky s rozmarínom.Keď to Sauli zacítil,skoro sa z toľkej krásy rozplakal.Adam nabral večeru až po okraj misy a zaniesol chlapcovi."Daj si kúsok.Alebo radšej všetko,prepáč,ale nevyzeráš najlepšie."Sauli sa slabo usmial a pustil sa do jedla.Bolo vidno,že dlho nejedol.Mäso doslova hltal.Adam dostal nápad."Sauli,ak ti je teplejšie,môžeš si vyzliecť oblečenie,dám ti ho vyprať.Chcel chlapcovi vidieť viac ako len oči.
Sauli si vyzliekol špinavé šaty a Adamovi to skoro vyrazilo dych.Sauli bol maličký,útly chlapec,ale našlo sa aj zopár svalov na rukách.Mal blonďavé vlasy,pekne upravené.Bol síce asi o dve hlavy nižší od Adama,ale to ich netrápilo.
Sauli si opäť sadol do veľkého koženého kresla pri krbe a Adam vedľa neho.Blonďáčik ho v okamžite objal.Vo chvíli,keď Adam Sauliho opatrne pobozkal na čelo,zo spáne vykukol jeho otec a zašepkal,skôr pre seba:"Konečne našiel toho pravého."
Chlapci strávili celý večer a prespali celú noc vo vzájomnom objatí na kresle.Na druhý deň ráno bol Sauli až primoc zdravý a aktívny,čo Adama tešilo."Môžme ísť niekde von,Adam?Poznám tu neďaleko krásne miesto.Volá sa údolie skál,"zaprosíkal Sauli.Adam prikývol,zabalil do košíka nejaké jedlo,vodu,deku a šli.
Prišli na malú čistinku,za ktorou boli tisícky skál.Boli tesne vedľa seba,iba kde-tu bol strom.Nedalo sa prejsť pomedzi skaly,dalo sa cez ne len preskákať.Takto Sauli ťahal Adama k mohutnej lipe,pod ktorou bolo miesto akurát na ležanie.Ľahli si do lístia tvárami k sebe."Páči sa ti tu,Adam?" "Je to tu nádherné,nechápem,že som tu ešte nebol.Chodíš tu často?"Adamovi sa to nesmierne páčilo.Rozhodol sa,že TU budú utekať pred svetom.Spolu."Bol som tu naposledy asi pred desiatimi rokmi aj s matkou.Vracali sme sa však zlou stranou a napadli nás vlci.Ja som vyliezol na strom,ale mama..."Adam videl,čo s ním robia spomienky,tak ho objal.Sauli sa mu zavŕtal do hrude a zamrmlal:"Milujem ťa."Adam si bol istý,že počuje správne,ale chcel to počuť znova.Odtiahol blonďáčika a povedal:"Toto ucho nepočuje,"usmial sa a ukázal chlapcovi ľavé ucho.Sauli sa uškrnul a znova zašepkal:"Milujem ťa,Adam."
"Aj ja teba,zlato,"povedal Adam a zadíval sa svojmu priateľovi do očí.Prisahal by,že vidí hviezdičky.Dlhšie to už nevydržal a začal Sauliho bozkávať.Pomaly,vzrušene,opatrne,ale predsa trochu nedočkavo.Sauli pootvoril pery,čo Adama len potešilo.Bolo naviac aj teplo,ktoré im taktiež hralo do kariet.Adam začal Saulimu vyziliekať tričko,neprestával ho však bozkávať.Keď blonďáčik zacítil,že mu niekam zmizlo tričko,zháčil sa a pritiahol sa ku stromu.Adam sa zľakol,a štvornožky sa za ním doplazil.
Obliekol mu tričko a spustil:"Sauli čo...stalo sa niečo?"Sauli sa trošku ukľudnil,ale nepúšťal sa stromu."Ja,Adam nie som...nie som pripravený na...na to,"zavzlykal.Adamovi niečo došlo.Ten pohľad,to správanie poznal.Sauliho niekto zneužíval."Sauli,kto ti to urobil?Kedy?"Saulimu bolo jasné,že na to Adam už prišiel a nechcel mu robiť zbytočné starosti,tak vykríkol:"Môj otec!Bolo to už veľmi dávno.Už je mŕtvy.No vtedy som nemal ani sedem rokov.Prepáč"
Na Adama tie slová dopadli s takou intenzitou,že keby ho niekto ovalil kladivom,ani by to necítil.Sauli sa konečne odlepil od stromu a objal Adama.Ten ešte stále sedel ako obarený.Keď sa trochu ukľudnil,zašepkal:"Je to...teda neni to v poriadku,ale hlavne sa mi neospravedlňuj za to,za čo nemôžeš,dobre?"Sauli prikývol,ale cítil,že to Adama trochu sklamalo,tak dodal:"Ale tie bozky mi nevadili,"zľahka sa perami dotkol Adamovych.Ten sa dal ľahko opantať,takže v okamyhu začal spolupracovať.Neskoro večer si pobalili veci a ruka v ruke preskákali cez skaly domov.
Mali nádherný vzťah,ktorý trval niekoľko mesiacov.Žiaľ,vedel o ňom len Adamov otec.Raz ráno si však nedávali pozor a bláznili sa.Obhadzovali sa chlebom,smiali sa a chytili sa za ruky,na čo Adamova matka vstala,oprela sa o stôl a spustila:"Vy ste...vy spolu...?Fuj,och,čo...chovám tu prasatá!!!"Adam nebol nejako psychicky zdatný,preto zdrapil Sauliho a pratali sa preč.Do údolia skál.
Keď prišli ku lipe,mali toho obaja toľko čo povedať,ale ani jeden nechcel začať.Nakoniec začal Adam:"Sauli,zlato,tak ma to mrzí.Ona,vieš,ona ma nikdy nemala rada,takže som to mal predvídať.Odpusti mi to,"už skoro plaka.Aj Saulimu sa drali do očí slzy,ale predsa povedal:"Adam,je to v poriadku,nehnevám sa.Nie na teba."V tú chvíľu mysleli obaja len na jedno:čo s nimi teraz bude?!
Odpoveď im dal Adamov otec,ktorý ich tam dobehol."Adam,Sauli,tak tu ste..."lapal dych"...nehnevajte sa na ňu,ona to časom prehltne.Ale dovtedy...máte kde bývať?"Túto otázku nečakali."Ako to,či máme kde bývať,otec?Vyhadzujete nás?" "Nie ja,Adam.Tvoja matka,"bránil sa otec.Nakoniec sa ozval Sauli:"Vedel by som o jednom mieste.Lenže problém sú peniaze." "Hahá,chlapče,o peniaze sa neboj,zaplatím vám to.Prajem vám to."Myslel to úprimne.O niekoľko dní sa sťahovali.Adam sa s matkou,samozrejme,nerozlúčil.S otcom áno.
Aj keď bývali veľmi ďaleko od údolia skál,neodradilo ich to.Neprestali tam utekať pred realitou.Tam to boli len oni dvaja.Spolu a navždy.V údolí skál.
 
THE END
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama