Love is beautiful thing 9.

25. února 2013 v 11:41 | Lulka |  Love is beautiful thing (14)
Prišla za mnou Izabela,utešiť ma.Bol som tak na dne,že som sa pred ňou rozplakal.Dlho zvažovala,čo urobiť,až nakoniec ku mne pribehla a opatrne ma objala.Upír-neupír,pritúlil som sa k nej.
"Ššššt,neboj sa,Sauli.Adam by nedovolil,aby si sa takto zosypal.Čo sa vlastne stalo,že z domu vybehol akoby utekal pred predátorom?"Tak on ma už berie ako predátora.Toto ma zabíja. "Keď si mi robila obed/raňajky,dosť som sa zasníval a prial som si,aby som aj ja vedel takto ľahko...lietať.A to sa mu nepáčilo.Hučal do mňa,potom sa zosypal a nakoniec ušiel."Rozvzlykal som sa ešte viac.
"A-ha.Vieš,zlatko,Adam ťa veľmi miluje.Predtým,ako sme ťa tu stretli mi povedal:'Mami,idem vás zoznámiť s mojím životom'.Ešte nikdy nebol taký šťastný.A myslím,že ti už aj povedal,že ťa miluje takého,aký si.Si človek.Nezniesol by,keby sa z teba vytratili ľudské vlastnosti." "Čo si o tom myslíte?"Počúval som,ale myslel som len na to jedno:je koniec? "Myslím,že je od neho šľachetné,že chce aby si zostal sám sebou a..." "Nie,ja chcem vedieť,či si myslíte,že je medzi nami koniec."
Zasmiala sa!Normálne sa zasmiala,aj keď mne pri tej predstave-žiť bez neho-bolo až zle. "Nie,nemyslím si to.Adam vie byť hrubý,ale nehneval sa na teba.Skôr na seba.On neni zlý.Síce neviem,akú chybu urobil on(nevravím,že ty si nejakú urobil),ale viem,že sa hnevá na seba.Určite nie je koniec,si jeho život."Začal som podliehať panike,tak radšej rýchlo zdúchla.Adam však neprišiel.
"Nedokážem žiť bez svojho života!Nemôžem žiť bez svojej duše!"
Zaspal som na zemi v Adamovej izbe.Prebral som sa neskoro v noci,keď som počul tresnúť vchodové dvere.Stotinu potom sa otvorili dvere na izbe.Vyskočil som na nohy-ani neviem,kde sa vo mne toľko rýchlosti nabralo-a čakal som.Aj napriek tme som videl jeho utrápenú tvár a čierne dúhovky-celý deň teda lovil.Zrazu sa pohol smerom ku mne.Ja som sa nezdržal a rozbehol sa k nemu.To,čo som cítil bolo niečo neuveriteľné.Radosť z jeho návratu,strach z toho,čo sa ide diať teraz.
Adam ma opatrne odsunul a začal rozprávať.Potichu."Sauli,mrzí ma ten včerajšok.Ja...neviem,prečo som sa tak zachoval,ale strašne to ľutujem.Prosím,odpusť mi.Nechcem ťa stratiť."Neodpovedal som mu.Bojoval som s prichádzajúcim plačom.Keď som nabral všetkú svoju odvahu,stúpil som na špičky a pobozkal ho.Na pery(nech si vraví čo chce,už som to nevydržal).Na moje milé prekvapenie sa nebránil.Síce stál a spolupracoval veľmi krčovito,ale predsa.Náš prvý bozk!
"Takže...sa nehneváš?"Spýtal som sa po pár minútkach bozku(pripadali mi ako dni;najkrajšie dni v živote). "Nie,nehnevám sa.Vtedy som bol magor,nahnevala ma predstava teba ako...ehm... .Ale je to v poriadku,naozaj.Ak..." "Ak čo?" "...ak mi sľúbiš,že ma o to už nikdy nepožiadaš.A skús na to ani nemyslieť,"síce sa usmial,ale nebol to úprimný úsmev. "Sľubujem.Dám si na myšlienky pozor." "Tak sa mi to páči."Zasmial sa,zodvihol ma a chcel ma hodiť na posteľ,ale rozmyslel si to.Radšej ma tam zaniesol. "Kľudne ťa môžem takto prenášať ja,láska.Môžme tak chodiť kde si len zmyslíš,dobre?"Bol som unavený,tak som len prikývol. "Dobre,poď už spať,Sauli." "A zostaneš pri mne?" "Navždy!" S týmito slovami som zaspal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama