Love is beautiful thing 8.

25. února 2013 v 11:40 | Lulka |  Love is beautiful thing (14)
Žena,ktorá vyzerala najstaršie(asi to bola ich mama),zastala až tesne predo mnou.Na pozdravenie som sa postavil a podal som jej ruku(na viac som si netrúfal,predsa je to upír).Ruku,na moje prekvapenie a potešenie,prijala.
"Je mi potešením ťa spoznať,"povedala."Ja som Izabela,toto je môj manžel Robert a deti:Nelly,Hareton a Joseph."Trochu teatrálne ukázala rukou na určitých členov rodiny. "Som Sauli,aj mňa veľmi teší,že vás spoznávam.Adam mi o vás veľa rozprával..."a v tom okamyhu ku mne doletel Joseph a vyškerený povedal:"Dúfam,že len v dobrom." "Samozrejme,"potvrdil som trochu vyvedený z miery Josephovým priblížením.Po chvíli si ma ukradol Adam a mne odľahlo.
"Si v poriadku?"Spýtal sa znepokojene.Pravdepodobne cítil,čo prežívam,keď som obklopený upírmi.Akonáhle mi dlaňou prešiel po líci,zalialo ma teplo a bol som neopísateľne šťastný. "Ale áno,som.Len sa obávam,či sa im pozdávam.Čo si o mne myslia?" "Páčiš sa im.Matka je tebou nadšená,otec je rád,že nie som sám." "A čo súrodenci?Hareton vyzeral byť namrzený."Je pravda,že jeho jediného som sa bál. "On je taký vždy.Neviem čo mu je,predomnou si dáva na myšlienky pozor.Viem len,že ľudí moc nemusí,kým nie je...vieš čo."
Aj samému mi došlo,že chcel povedať slovo smädný.Trochu mnou myklo,ale Adam si to nevšimol. "A Nelly s Josephom?" "Joseph ťa už teraz berie za brata a Nelly za dobrého priateľa.Oni sú tí dobrí,ich sa nemusíš báť,"pobozkal ma na čelo.Krásnu chvíľku však prerušil môj žalúdok,ktorý sa dožadoval jedla. "Si hladný?Poď do kuchyne,matka ti niečo pripraví." "Vy tu máte aj...ľudské jedlo?"
"Hej,pre istotu,keby k nám niekto zavítal." "To je naozaj milé.Ale ja si viem uvariť aj sám.Pri otcovi a aj doma,vo Fínsku som varieval len ja.Mama je na to moc chaotická a otec to skrátka nevie,"zasmial som sa. "Dobre,ako myslíš,kuchtík môj,ale ja si myslím,že matka by bola rada,keby pre teba niečo urobila.A okrem toho,si tu na návšteve a máš sa venovať mne,nie sporáku,"povedal naoko urazene.Nakoniec som rezignoval s tým,že aspoň poteším dvoch upírov,čo som považoval za istú formu výhry.
Izabela vie variť naozaj neuveriteľne.Prial som si omeletu s hráškom,kukuricou a šunkou,ako to mám najradšej a ona bola naozaj rada,že som jej dovolil mi navariť.Bolo neuveriteľne krásne pozorovať ju ako doslova lieta po kuchyni.Skoro som zatúžil,aby som to dokázal.Tú myšlienku som však nestihol zahnať včas a tak sa medzi mnou a Adamom strhlo malé peklo.Len čo som na to pomyslel,prišiel do kuchyne,vytrhol ma zo stoličky,dovliekol do jeho izby(ktorá je,mimochodom nádherná,ladená do čierna.V stene je zabudovaná veža na cédečka a vedľa nej polica s tisíckami albumov.Posteľ nemá,iba čierny kožený gauč postavený pri veľkom okne.),surovo ma hodil na gauč a spustil:
"To odvoláš!"Kričal a vrčal tak,že aj najväčší predátor sveta by ihneď zdúchol.
"Prepáč mi to,ja len...veľmi sa mi páči tá ľahkosť,keď sa hýbete prirodzeným spôsobom."Ani som poriadne nevedel,čo na svoju obranu povedať.Bol som z jeho správania mimo.
Adam zrazu spustil plecia a elegantne sa zviezol na zem opakujúc jedno:"nemôžem,skrátka to nejde."
Sadol som si k nemu a hladil som ho po nádherných vlasoch."Čo nejde,Adam?V čom je problém?"Mal som slzy v očiach.
"Nemôžem ti splniť túžbu byť ako my.Nie dobrovoľne.Milujem ťa takého,aký si,ale ty chceš byť ako ja.Ja ti ale neviem,nechcem a nedokážem vyhovieť."Po týchto slovách vyletel z izby.V tú chvíľu mi napadla jedna strašná otázka:Je koniec?!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama