Love is beautiful thing 6.

25. února 2013 v 11:38 | Lulka |  Love is beautiful thing (14)
Keď sme vošli dnu do domu,skoro som spadol na zadok.Bolo to tam nádherné.Myslím,že tu bolo viac miestností,ale asi odstránili zopár priečok,čím získali krásny otvorený priestor.Steny na prízemí boli natreté na bielo.Obdivoval som tam najmä kuchyňu,v ktorej boli čierno-biele skrinky.Skoro som sa rozplakal od toľkej krásy.Ďalej sme prešli do obývačky.Tam som dokonca vzdychol,také to tam bolo krásne.Krémovo biela kožená sedačka,pred ňou sklenený konferenčný stolík a pod ním bol krásny biely "strapatý" koberec.Telka bola na stolíku pred stenou oproti gauču.Keby som sa nedržal Adama,asi by som sa k tomu gauču rozbehol.
Adam sa na mojich reakciách strašne bavil."Sauli,toto neni nič špeciálne.Nemusíš sa tak rozplývať,"uchechtol sa. "Vysmievaš sa mi?Pozri,ja so takéto veci naozaj ešte nikdy nevidel.Ani len v obchodoch.Tak mi prepáč,keď sa trošku nechám uniesť,dobre?"Adam pochopil,že ma má nechať na pokoji,nech sa kochám.A veru,v obývačke sme po stojačky pobudli vyše hodiny,keď Adama napadlo,že som asi aj unavený a chcem si sadnúť.Bol veľký zážitok sadnúť si na tú nádhernú sedačku.Ešte chvíľu som sa kochal,keď mi napadla ďalšia otázka:"Ty tu bývaš sám?"Bolo mi divné,že by v takom obrovskom dome býval jeden...tvor."Nie,je to tu pre jedného moc nepohodlné a prázdne.Bývam tu s rodičmi a s troma súrodencami-dvaja bratia,jedna sestra.Rodičia sú...biologickí.Všetci sme boli ľudia a naozaj som ich syn.Ale matku uhryzol jeden novorodený upír a tak sa to začalo.Matka sa síce vrátila po mesiaci domov(za ten čas sa snažila byť odolná voči ľudskej krvi a podarilo sa jej to)a tvárila sa,že je normálny človek... ."zdalo sa mi,že tá spomienka je preňho veľmi živá,ale chcel som sa dozvedieť viac. "Rozprávaj ďalej,prosím."
"A nechceš si ísť ľahnúť?" "Môžme si ľahnúť aj tu a budeš mi to rozprávať poležiačky."Som strašne nedočkavý,ja viem.Nakoniec súhlasil,tak sme si ľahli na tú úžasnú sedačku(asi ju nikdy neprestanem ospevovať)a pokračoval ďalej:"...Raz som si ale pri spoločnom obede všimol,že sa vôbec nedotkla jedla.Nejak som to nebral vážne-mal som sotva 11 rokov-,ale keď takto nejedla 2 mesiace a pritom vôbec nechudla,začal som mať nejaké podozrenia.Avšak raz si nedala pozor a nezaložila si šošovky.Musela byť asi strašne smädná,lebo jej oči boli červené.Vtedy som sa jej na to spýtal.A nerobil som žiadne obkľuky,bol som priamy.Po polhodinovom naliehaní sa priznala.Očividne sa jej uľavilo."
Síce sa mi chcelo strašne spať,ale nedokázal by som spať s predstavou,že mi to nedopovedal.Preto som pokračoval vo vyťahovaní informácií:"Fíha,a to ste spolu normálne žili?Ako...ľudia?" Usmial sa a nenútene pokračoval ďalej,akoby to nebola rodinná história,ale rozprávka na dobrú noc:"Áno,asi dva roky to matka skrývala pred otcom.Ten na to prišiel,keď aj jeho pri večernej romantickej precádzke(ja som zostal doma)napadol upír.Vraj to bol ten istý.Matka ho preniesla do nejakého starého domu,kde s ním pobudla týždeň.Až kým neskončila premena.Keď otec pochopil,že matka je rovnaká,veľmi sa zľakol.Vtedy si vraj obaja zaumienili,že všetkých upírov zničia.Ale urobili presný opak:Päť rokov po otcovej premene sa rozhodli premeniť aj mňa.Bol som dospelý,takže to nebolo nezákonné.A odvtedy sme kompletná upírska rodinka,"usmial sa.
Boli tri hodiny ráno,ale ja som mal ešte kopu otázok."A ako sa k vám dostali tvoji súrodenci?"Chcel som toho vedieť čo najviac."To ti poviem až ráno,zlato,"zaškľabil sa od ucha k uchu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama