Love is beautiful thing 13.

25. února 2013 v 11:50 | Lulka |  Love is beautiful thing (14)
Šiel som pešo.Nebývajú až tak ďaleko,ale chýbal mi Adamov pevný chrbát.Bez neho mi to trvalo desať krát dlhšie...Bez neho mi všetko trvá desať krát dlhšie.Koľká irónia.
Tentoraz mi otvorila Izabela a hneď ma aj objala.Asi tušila,prečo idem.Preletela so mnou do obývačky(to letenie mi urobilo dobre),posadila ma na tú vždy nádhernú sedačku a v okamihu som mal v ruke pomarančový džús.Zmocnil sa ma divný hnev a džús som hodil o zem.
"P-prepáčte,mrzí ma to.Ja..."rozplakal som sa. "Chápem ťa,Sauli,nerob si starosti."Izabela bola veľmi chápavá žena.Pomaly som ju začal považovať za vlastnú matku.Znova ma objala a prikryla ma dekou.Deka voňala ako Adam.Na chvíľu sa mi zatočila hlava.Cez slzy som sa spýtal:"Stále neviete,kde...,"nedopovedal som.
Odpovedal mi Robert:"Nie,nevieme.Pravdepodobne šiel k nejakým známym.Sám by veľmi dlho neprežil." Po týchto slovách sa ma opäť zmocnila panika.Čo ak je už mŕtvy?Čo ak nešiel za známymi a preto niekde zomrel?...Je toho na mňa naozaj nejako priveľa.
Niečo mi došlo.Asi poznám spôsob,ako ho privolať."Hm,Izabela,aj vy cítite,že voniam po ružiach?"Izabela sa zasmiala,ale privoňala si.Bolo to veľmi zvláštne.Nakoniec zašepkala:"Nemyslím si.Neuraz sa,ale mne voniaš ako kôra stromu."Musel som sa usmiať. "Ale prečo Adamovi voniam ako ruže?" Zrazu sa zjavila Nelly a vysvetlila mi to:"Adam to berie inak ako my.My ťa nemilujeme,nič v zlom...Keď bol Joseph človek,mne voňal po jahodách.Robertovi jeho krv pripomínala vraj zhnitú kvetinu.Nebrala som to vážne,lebo som vedela,prečo to tak je.Nám tvoja krv nevonia,Adamovi áno.Je to teraz jasnejšie?"Milo sa na mňa usmiala.Prikývol som a v hlave sa mi zrodilo pokračovanie plánu.
Izabela mi ustlala na Adamovej pohovke...v jeho izbe.Keď zbadala môj ustarostený výraz iba mi povedala:"Nemysli naňho toľko.Aj nám chýba,ale veríme,že je v poriadku.Adam nie je malé dieťa,vie si poradiť.Dobrú noc,"pobozkala ma na čelo.Tak,ako to robil Adam.Toto bude dlhá noc.
Vôbec nič som nespal.Od piatej som hore,ale nemal som čo robiť,tak som zišiel do kuchyne.Ostatní boli v obývačke.Asi ma počuli,lebo sa všetci naraz otočili a zborovo zakričali:"Dobré ráno!" Pozrel som sa na nich,silene sa usmial a zašepkal som:"Aj vám dobré ráno,"vedel som,že ma počujú.Urobil som si praženicu a zrazu som si uvedomil,že na ďalsí deň oslavujem narodeniny.Vzdychol som si.Hneď na to bol pri mne Joseph,potľapkal ma po chrbte(skoro mi vyrazil dych) a povedal mi:"Sauli,keď chceš,môžem ti pomôcť ho hľadať,alebo v čomkoľvek chceš?Nie somnadšený,keď je môj brat-to ako ty-nešťastný."
Okamžite som ožil.Chce mi pomôcť?Tak prečo to neprijať? "A-ako mi chceš pomôcť,Joe?"Neskrýval som nadšenie."Tak to ešte neviem.Môžem napríklad obehať nejakých známych a spýtať sa ich naňho." "Fakt by si to pre mňa urobil?" Znova som sa rozplakal.Vynaložil veľa úsilia,aby sa odvážil ma objať.Toto pre mňa ešte nikto nespravil.Zrazu som pocítil,že sú ku mne až moc milí.Viac,ako si zaslúžim.
Joseph sa ešte doobeda vydal na lov,aby vydržal dlhú cestu bez zastávok.Prišiel večer,rozlúčil sa s rodinou aj so mnou a už ho nebolo.Všetci sme si sadli do obývačky,oni na gauč,ja na zem(gauč mi pripomínal našu prvú noc spolu) a každý sme rozmýšľali o niečom inom.O pol jedenástej mi volal otec:"Sauli,kde si?"
Nemal som chuť mu niečo vysvetľovať,ale premohol som sa."Otec,som v poriadku.Som u Lambertovcov." Normálne som počul,ako sa mu uľavilo. "Prečo nie si doma?Mám prísť po teba?!" "Nie!"Povedal som až moc vydesene. "Sauli...ech,tak dobre.Ale zajtra máš narodeniny.Patrilo by sa ti ukázať doma!" "Ja viem,otec.Zajtra poobede prídem,platí?" Nečakal som na odpoveď,proste som zložil a mobil zahodil niekam...neviem kam.Zaspal som na koberci a hneď ako som vstal,vedel som,že je niečo inak.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama