Love is beautiful thing 11.

25. února 2013 v 11:47 | Lulka |  Love is beautiful thing (14)
Nakoniec som sa rozhodol,že pôjdem k nemu domov.Tam mi hádam povedia,kde je.Ale ako sa tam dostať?Žeby som poprosil otca?To je teraz jedno,hlavne si musím pripraviť žalúdok na to,že idem domov autobusom.
Fuj,blé,hnus.Dnes bol autobus prekvapivo prázdny,tak som si mohol aj sadnúť.Keď som sa zviezol na sedadlo pri dverách,skoro som vyskočil na strop.Niekto tam popriliepal asi dve tony žuvačiek a ja som si do nich fájne sadol.Takže som sa šiel postaviť.Už nikdy nepôjdem týmto autobusom.
Otec je už doma.Prezliekol som sa do niečoho poohodlnejšieho a zbehol som za ním. "Otec,zaviezol by si ma k Lambertovcom,prosím?" Otec akosi zmeravel.Zjavne sa mu nepáčilo,že som zo štyroch dní čo som tu u Lambertovcov strávil dva a niečo.Ale zmohol sa na otázku:"A čo od nich potrebuješ?Vari si u nich nebol až-až?!" Musel som sa zhlboka nadýchnuť,čím som dostal čas na vymyslenie klamstva.Mám ho. "Áno,otec.Dosť na to,aby som si tam zabudol mobil.Tak zavezieš ma tam?"Prefíkané,čo?Hlavne,že mobil mám vo vrecku.Otec si vzdychol a zamrmlal:"Tak teda dobre,poď."Fíha,nejako rýchlo mi na to skočil.
Sme pred ich domom.Zhlboka dýcham a pripravujem sa na nečakanú návštevu v dome upírov. "Počkaj ma tu,hneď som naspäť!"Rozkázal som mu a už ma nebolo.Robert mi prišiel otvoriť."Dobrý deň,Sauli."Pôsobil milo a ustarostene zároveň. "Dobrý deň,"pekne som pozdravil.Sám som vošiel do obývačky a spýtal som sa všetkých:"Ehm...ja...neviete,kde je Adam?Od rána až po druhú hodinu sme boli spolu,ďalšie hodiny sme mali oddelené,ale na obede ho nebolo."Izabela si začala niečo rozprávať(typujem,že nadávala a typujem,že po španielsky).
Nakoniec sa ozval Joseph:"Vieš,Sauli,ani my nevieme,kde môže byť.Väčšinou tak tri krát aj cez školu príde domov,ale keď dnes neprišiel...Bojíme sa oňho." Musel som si sadnúť,bolo toho na mňa akosi veľa.Nelly mi doniesla pohár niečoho červeného.Na môj pohľad reagovala smiechom a dodala:"Neboj,to je čaj."Niežeby ma to nejako upokojilo,ale ten čaj bol naozaj dobrý.Izabela ku mne priletela,pohladila ma po chrbte a pošepla mi:"Sauli,zlatko,keby si tu chcel prespať,pokojne môžeš.Náš dom je aj tvoj dom,"milo sa usmiala.Prečo mám pocit,že ona má dar upokojovať ľudí?!
"Nie,ďakujem.Ja...čaká ma tu otec a beztak je už dosť nahnevaný,že som viac tu ako doma.Ale,ak dovolíte,rád by som tu chodil každý deň kým sa nevráti.Len tak,či ste niečo nezistili."Teraz som sa už naozaj rozvzlykal. "No pravdaže môžeš.Kedykoľvek budeš chcieť,príď.A teraz už choď,aby ťa otec dlho nečakal.Môžeš prísť zajtra." "Nebojte sa,určite prídem,"silene som sa usmial.Rozlúčil som sa a pomaly som sa dovliekol do otcovho auta. "Tak čo,máš mobil?" "Ale áno,mám.Poďme domov." Videl,že nemám náladu odpovedať mu,tak sa ani na nič nepýtal.Keď sme prišli domov,rýchlo som vybehol do izby a pomaly som sa oddával depresii.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama