Love is beautiful thing 10.

25. února 2013 v 11:46 | Lulka |  Love is beautiful thing (14)
Zobudil som sa,keď sa mi do podvedomia dostal fakt,že som celý víkend nebol doma a že dnes...je pondelok.Zbehol som do kuchyne,kde som videl Adama niečo vyvárať.Vyzeralo to ako...áno,sú to hrianky.Sadol som si na stoličku,on priletel ku mne,pobozkal ma a znova šiel robiť hrianky.Robil ich na panvici,takže to trvalo trochu dlhšie,ale nesťažoval som si."Ty vieš variť,zlato?" "Nie,"povedal a pozrel na Izabelu,ktorá bola v obývačke.Pochopil som to:Adam robil,čo videl Izabele v mysli.
Zrazu som sa strhol.Okamžite bol pri mne."Čo sa deje?" "Nič,nič.Ja len,koľko je hodín?"Zjavne sa mu uľavilo. "Pol šiestej,neboj sa máme čas.Ja ťa do školy odveziem." "Ja viem,ale všetky veci a oblečenie mám doma." "Nelly?Poď dole!"Zakričal Adam a v tej chvíli tam stála jeho sestra."Čo sa deje?" "Choď k Saulimu domov,pobal ho do školy a dones mu nejaké šaty.Ďakujém,"ani nečakal na odpoveď.Síce bolo na nej vidieť,že sa jej veľmi nechce,ale neprotestovala.
O desať minút tu bola s taškou a s oblečením.Už som sa mohol v pokoji najesť.Aj keď..."Nelly,bol môj otec doma?" "Áno,preto som musela ísť cez dvere.Bol dosť nahnevaný,že si sa celý víkend neukázal,ale ukľudnil sa.Myslím,že ti neurobí veľkú scénu,"veľavýznamne sa usmiala a zmizla na poschodí.Keď som sa najedol na prasknutie(pre istotu,keby bolo na obed niečo nejedlé),zmizol som aj s oblečením v Adamovej izbe.Po dvadsiatich minútach obliekania sa a spamätávania sa z celého víkendu som vyšiel z izby a zamieril do kúpeľne.Tam som sa trochu dal dokopy aj fyzicky a mohli sme ísť do školy.
Ako som predpokladal,Adam si ma vyhodil na chrbát a tak sme šli do školy.Na poslednej ulici pred ňou ma zosadil,venoval mi dlhý bozk na pery a šli sme-ruka v ruke.Cítil som sa zvláštne,keď sa na nás všetci dívali s odporom a...strachom,ale ukľudnil som sa,keď som sa Adamovi pozrel do jeho zlatohnedých očí.Vošli sme dnu a mňa sa zmocnila panika,ako to bez neho zvládnem.Keďže v piatok odpadlo vyučovanie,v niektorých triedach som ani nebol a teda dnes budem znova považovaný za nováčika.Ach jaj.
Prvé dve hodiny vyzerajú super.Najprv chémia-teoretická časť,potom praktická.To znamená,že budem tie dve hodiny s Adamom!
"Čo ti je,Sauli?"Spýtal sa ma Adam v šatni,keď som rozmýšľal nad hodinami bez neho. "Nič,len rozmýšľam,ako celý deň zvládnem bez teba,"zafňukal som(asi by som mal zapracovať na trochu dospelejšom správaní).Adam sa usmial a odhalil tie jeho zuby."Neboj sa,mysli na mňa a zvládneš to.A okrem toho,dnes má náš ročník iba päť hodín,z toho dve budeš so mnou." "Hm,tebe sa to povie,keď sa mi stále hrabeš v hlave a vieš,na čo myslím."Začudovane nadvihol obočie,tak som ho radšej pobozkal.Zrazu sa mi naklonil k uchu a pošepkal:"Milujem ťa."Zaskočilo ma to.Bol to šok nasledovaný pocitom tepla a nenormálneho bezpečia. "Tak teraz bez teba už vôbec nevydržím,"usmial som sa.Zazvonilo,tak sme šli do triedy.
Na teoretickej časti chémie sme pozerali čosi o štruktúre atómu či čoho.S Adamom sme boli celý čas zakvačený do seba a držali sme sa za ruky.Sem-tam som ho dokonca pristihol,že nepozerá film,ale sleduje mňa.Vtedy som sa k nemu,tak aby nás nikto nevidel,naklonil a pobozkal som ho na líce(keby na pery,neprestanem už nikdy).Na praktickej časti som sa len pozeral ako všetko robí on.Nebol som schopný robiť niečo iné,ako naňho civieť.Z tej hodiny si pamätám len to,že výsledná tekutina mala hnedý odtieň(aj to je niečo).Na ostatných troch hodinách som ani nevnímal,kde som.Stále som myslel na Adamové slová:'milujem ťa'.Až po zvonení som si uvedomil,že tretiu sme mali geografiu,štvrtú angličtinu a piatu ideme mať...telocvik.No s pánombohom.
Piata hodina dopadla celkom dobre.Vyhovoril som sa na kŕč v nohe,tak ma profesorka nechala,nech si sadnem.Veľmi rád som poslúchol a oddal som sa myšlienkam o Adamovi.Bože,ako som sa len tešil na obed.Čo tam po tom,že to jedlo je možno otrávené,hlavne,že ho budem jesť v spoločnosti mojej lásky.
Do jedálne som dobehol tak rýchlo,ako ešte nikdy.Boli sme dohodnutí,že ma bude čakať za jedným zo stolov,ale...nebol nikde.No nič,pomyslel som si,asi sa len niekde zdržal.Čakal som naňho trištvrtehodinu,všetci na mňa civeli(asi boli prekvapení,že tam sedím bez Adama),ale on stále nikde.Kde len môže byť?!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama