Love is beautiful thing 1.

25. února 2013 v 11:24 | Lulka |  Love is beautiful thing (14)
"Nikdy som príliž nerozmýšľal na
d tým,ako umriem.Ale myslím,že umrieť pre niekoho,koho milujete...to nie je zlá smrť.Je to dokonca ušľachtilá smrť!"
Volám sa Sauli Koskinen.Som fín.Mám modro-sivé oči a v celku čistú pokožku.Som čerstvo opálený,čomu som rád.Normálne je skoro až porcelánová.Rodičia sú už nejaký čas rozvedení,ale ja to nejako extra neriešim.Je mi dobre s mamou.Je to veľmi dobrá žena.Mám ju rád.Ale aj tak som sa rozhodol,že sa presťahujem k otcovi.Sám bývať nemôžem,mám len sedemnásť,a s mamou je moc...veselo.A mne sa nechce stále sa usmievať a tváriť sa,aký som šťastný.Nie som až tak šťastný,ako sa tvárim.A pretvarovanie je ako klamanie.Ja nie som klamár!Preto sa sťahujem k otcovi.Otec vraj býva v San Diegu,Washington.Priznávam,že som tam nikdy nebol,takže mám zmiešané pocity.Ale určite nie zlé.Je to nejaká zmes vzrušenia,dobrodružstva,nadšenia a...strachu.
Už som v lietadle.Matka sa so mnou nechcela rozlúčiť.Vraj:"Kto mi bude variť?A keď mi utečie nabíjačka od mobilu?Čo si počnem?"Ach,tá moja mama.Trochu sa o ňu bojím.Keby nemala nového priateľa(vraj sa volá Edgar),mal by som vážny strach."Neboj sa,mami.V chladničke máte mäso,povedz Edgarovi,nech ho upečie.A nabíjačku máš v zásuvke v spálni.Odtiaľ neutečie,neboj sa."Objal som ju a slabo pobozkal na líce,ale už som musel utekať do lietadla.Cestou som mame nadiktoval všetky pokyny,ako prežiť.Hádam to zvládne.
V San Diegu na mňa na letisku čakalo pekné počasie a taxík.Mám podozrenie,že ho poslal otec.Nemohol po mňa prísť osobne?Naposledy som ho videl,keď mi prišiel na besiedku do školy.Ale to som mal len 8 rokov.A ani ma nepríde privítať... .
Uf,a som doma.Otec dal taxikárovi adresu,takže mne stačilo sa len pekne pozdraviť.To mi nerobilo problém,po anglicky viem!Otec býva sám v rodinnom dome,ktorý po rozvode kúpil od matky.Nič sa tu(podľa fotky spred 15 rokov)nezmenilo.Starý nábytok,vlhký vzduch,zožltnuté záclony,...to všetko mám upratať?!Aspoňže moja izba je ako-tak k svetu.Óbrovská posteľ,celkom pekný čierno-biely nábytok,žiadnne záclony.Je to bez nich trochu depresívne.Vidno staré popraskané a špinavé okná.A nakoniec je tu celkom obstojný stôl.Stojí hneď pod oknom a položený je na ňom starý počítač a lampa.Vedľa postele je nočný stolík s rádiom,ktoré tu vraj poslala moja matka(chvalabohu napísala správnu adresu).Čaká ma pár hodinové vybaľovanie a udomácňovanie sa a potom hádam zaspím...Kúpeľňu a záchod mám,našťastie,vlastné.
 
 
 
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama