If you want me,take my whole boy 4.

28. února 2013 v 10:24 | Lulka |  Adommy till the end
Tommy:
Prebudil som sa asi o jednej v noci,keď som "počul" Adamove myšlienky.Bol strašne utrápený.Nespal.Sedel na stoličke vedľa postele a prstom mi krúžil v dlani pravej ruky.Prijemne to šteklilo.Usmial som sa naňho a zavrel som ruku.
Adam:
Všimol som si,že sa na mňa usmieva,tak som mu úsmev opätoval.Ale najradšej by som sa tam rozplakal ako malé decko.Žiť bez jednej ruky Tommy nedokáže.Zabije ho to.Držal som ruku v jeho zatvorenej dlani a odľahlo mi,že touto môže hýbať.Poslal som mu krásnu spomienku na môj starý domov-obrovský priestranný dom s terasou rovno k moru.So Saulim sme tam trávili každý letný deň.Začínal som opäť myslieť na Sauliho a totálne som zabudol na realitu.Až keď Tommy povolil ruku,vrátil som sa späť.
Tommy:
Nevidel som nič zlé na tom,keď myslel na toho Sauliho.Už viem,že ja preňho nebudem nikdy znamenať tak veľa.Rozhodol som sa ale,že sa niečo spýtam. "Adam,čo povedal doktor?Budem v poriadku?" Zrazu som z neho cítil veľký nepokoj.
Adam:
Preboha,prečo to chce vedieť?Čo mu mám asi povedať?Vieš Tommy,odišla ti jedna ruka?No spánombohom.Pomoc.Snažil som sa zablokovať myšlienky na doktorové slová a mierne som začal: "Samozrejme,že budeš v poriadku,láska.Len...je tu taký malý problém..." do očí sa mi hrnuli slzy.
Tommy:
Ejha,toto nebude dobré. "Aký problém Adam?" Utrel som mu slzu,ktorá ušla jeho krásnemu očku
Adam:
Ach,aspoňže mám tie krídla a mám sa kde skryť. "Vieš...ten nôž zasiahol...nerv a...tá ruka je....nepoužiteľná." Rozplakal som sa.Miloval som ho a nechcel som aby plakal.
Tommy:
Zrazu som cítil zvláštny tlak v hlave.Chcel som kričať,utiecť a nikomu sa neukázať.Vtedy som naozaj chcel zomrieť.Skúsil som s tou rukou pohnúť ale nešlo to.Bol som zúfalý.Adam ma objal a natiahol sa aby mi tú ruku pobozkal.Nič som necítil.Rozplakal som sa,vytrhol sa z prístrojov a z asi miliardy hadičiek a ušiel som niekde von z hradu.Bola noc,takže som toho ktoviekoľko nevidel.Utekal som proste rovno.Sem-tam som spadol,raz narazil do stromu,potom zakopol o záhon...čohosi ale nakoniec som vďaka nejakému zvláštnemu inštinktu prišiel k mohutnému stromu(to som rozoznal podľa veľkého priemeru kmeňa).Teraz som tú moju končatinu mohol použiť ako vankúš bez toho,aby mi nechutne stŕpla.
Adam:
Bál som sa.Rozvzlykal som sa,spadol som zo stoličky a zatočil som sa do klbka.Nemohol som za ním ísť,nevedel som kde je.Začínalo mi byť zle.Ťažko sa mi dýchalo,nemohol som sa ani pohnúť.Byť tak ďaleko od neho ma zabíjalo.Ale pokiaľ som žil ja,žil aj on a to ma upokojilo.Jediná nádej,že ešt žije.
Tommy:
Bolelo ma celé telo a ako bonus ku všetkému tomuto bol dážď.Super!Čo viac si človek lomeno anjel môže priať?!A ešte k tomu mi bolo mizerne,lebo Adam sa ani nesnažil ma hľadať.Videl som čo sa mu preháňa hlavou,ako trpí ale zaletieť za mnou mohol.No nič,tak zostanem sám.Očividne sa chce sám utrápiť a mňa pri tom nepotrebuje.Som mu nanič.Kráľov syn,potomok vraha.Nechcel som oňho prísť.Veď som ani nič neurobil.
Adam:
Videl som jeho výčitky voči mne.Videl som všetko čo má v hlave,len nie to,kde je.Bolo to na porazenie.Nakoniec som,vyčerpaný z plaču,zaspal.Sníval sa mi divný sen;boli sme na opustenom ostrove,užívali si slobodu a zrazu...sme zomreli.Z ničoho nič.Zobudil som sa o druhej ráno a už som nezaspal.Tommymu som posielal prosbu za prosbou aby sa vrátil.Neodpovedal.
Tommy:
Mal som kľudný spánok až kým sa mi nezačali objavovať Adamove prosby.Prosby aby som sa vrátil.Ale ako keď som ani nevedel kde som a ako som sa tam dostal?Okrem toho som mal pocit,že vyvrátim všetko čo som včera jedol.Točila sa mi hlava,postupne som stratil vedomie.
Adam:
Nevidel som žiadnu myšlienku,nič!Nevedel ako to blokovať,takže naschvál to nebolo.Niečo som tam však objavil-mohutný strom,aký máme asi dvesto metrov od hradu....To ušiel až tak ďaleko?To teraz nie je podstatné,musím ísť za ním.Zobral som trochu jedla a vody a letel som.
Tommy:
Neviem ako dlho som tam tak nehybne ležal,ale zrazu so mnou niekto triasol.Zakňučal som aby už prestal.Chcel som pokoj a nie byť hrkalka.Otvoril som oči a zbadal svojho anjela.V momente som sa mu hodil okolo krku a chválil tento moment vysoko do nebies.Vybozkával som ho celého-od čela až po krk.Vychutnával som si jeho vôňu,cítil som sa bezpečne.
Adam:
Panebože,ako mi len odľahlo.Skoro som zomrel strachom.On sa mi hodil okolo krku a obdaril ma kopou jemných,nežných a pritom trochu nedočkavých bozkov.Roztopil som sa.Rozstrapatil som mu jeho krásne blonďavé vlásky a podal mu vodu.Normálne mi ju vytrhol z ruky a celú pol litrovú fľašku do seba nalial za pár sekúnd.Potom si rozkošne odgrgol.Začal som sa smiať.
Tommy:
Adam mi podal vodu,celú som ju vypil v priebehu desiatich sekúnd.Žalúdok ju strávil veľmi rýchlo a ja som si odgrgol.Skoro som sa prepadol od hanby,ale Adam sa začal hurónsky smiať.Zdvihol som jedno obočie a on mi po ňom prešiel prstom.Milujem jeho jemné dotyky. "Prečo sa smeješ?"
Adam:
Obočie,ktoré mu pri mojom smiechu vystrelilo do výšok som jemným dotykom poslal naspäť.Na jeho otázku som mu odpovedal: "Si skrátka rozkošný,vieš o tom?" Naklonil som sa k nemu čo najbližšie a jeho tvár,krk,kľúčnu kosť,uši som zasypával tisíckami malých bozkov.Nevedel som sa ho nasýtiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama