If you want me,take my whole body 7.

28. února 2013 v 10:28 | Lulka |  Adommy till the end
Adam:
Ráno som sa zobudil na príšernú bolesť hlavy.Nešlo to však z mojej hlavy,ale...z Tommyho?
Tommy:
Namiesto hocijakých snov,ktoré by som privítal,som videl len temnotu.Cítil som ako mi hučalo v hlave,ale nedokázal som sa zobudiť.V myšlienkach som o pomoc poprosil Adama.
Adam:
Na jeho žiadosť som ho prebral.Bol úplne dezorientovaný a spotený. "Tommy,zlato...si v poriadku?Čo sa ti snívalo?"Privinul som si ho k sebe a šepkal mu slová útechy.
Tommy:
"J-ja...práveže nič sa mi nesnívalo.Videl som len tmu a nič."Zrazu som pocítil nevoľnosť a znovuprebudenie potných žliaz.Adam to určite cítil,ale aj tak som mu povedal: "Adam,choď niekoho zavolať.Nie je mi dobre."Nevládal som ani rozprávať.
Adam:
Hneď ako to povedal,vyletel som z izby a priletel s prvou ženou v doktorskom rúchu,čo som našiel.Tá Tommyho prezrela,zmerala tlak,teplotu niečo si načarbala(doslova)do papierov a odišla.Ty kokos,to bola teda veľavýznamná návšteva.Skoro ma porazilo od zúrivosti.
Tommy:
Keď som videl,že mám vysoký tlak,nebolo mi všetko jedno.Sestra odbehla a my sme s Adamom opäť zostali sami.Bál som sa aby nezistil,že mám obrovský strach.Žiaľ,nebol by to Lambert,keby sa mi trochu nepohrabal v hlave.
Adam:
"Tommy,okamžite mi povedz,čo sa deje!"Prišiel som k nemu,zdrapil ruku(len pravú,nechcel som ho zbitočne štvať)a dožadoval sa vysvetlenia.Ten len sklonil hlavu a začal plakať."Preboha,láska.Pšššt,to bude dobré."
Tommy:
Vedel som,že nebude,ale nechcel som mu to povedať.Zlakol som sa,keď mi zničoho nič zdrapil ruku.Rozplakal som sa. "Ja neviem čo sa deje,Adam.Fakt neviem.Ale bojím sa."
Adam:
Odletel som z izby a prešiel som do miestnosti sestier.Zobral som tú,čo nás mala na starosti a vysypal som na ňu všetky možné aj nemožné otázky ohľadom Tommyho zdravia.Tá trochu postála,premyslela si čo povie a nakoniec len zaťato povedala:"Sadnite si a počkajte chvíľu,pán Lambert.Hneď som tu." A už jej nebolo.
Tommy:
Nepáčilo sa mi,že bol Adam preč tak dlho.Tým viac,keď som ani nevedel kde vlaśtne išiel.Pevne som dúfal,že niekde nezdrhol.To by zabilo.
Adam:
O mučívých päť minút ku mne prišla aj s hŕbou papierov.Sadla si vedľa mňa a oboznámila ma s Tommyho stavom: "Pán Lambert,nemám dobré správy.Po všetkých vyšetreniach,ktoré dopadli najhoršie ako mohli,sme dospeli k chorobe..."teatrálne sa odmlčala a mňa skoro trafil šľak.
Tommy:
Cítil som z Adama obrovský stres,zmätok a nepokoj,ale myšlienky si zablokoval.Somár.Teraz aby som zošalel čakaním.Má jediné šťastie,že sa nemôžem hýbať.
Adam:
"Tak čo mu teda je?!"Zasyčal som cez zuby očakávajúc najhoršie.Čuduj sa svet,najhoršie prišlo: "Pán Lambert,je mi to ľúto,ale...váš priateľ má rakovinu krvi."Prehlásila a odcupkala naspäť do miestnosti.Ja som sa zviezol na zem a prežíval...podľa všetkého menší infarkt.Nebol som schopný dýchať,triaslo so mnou,stiahlo mi hrdlo a v hrudníku som pocítil pichavú bolesť.Ak zomrie,zomriem aj ja.Doslova.
Tommy:
Bolelo ma celé telo.Na(ne)šťastie to boli len Adamove pocity.Ale prečo by sa takto cítil?!Čo sa deje?Poslal som mu prosbu aby prišiel do izby.Nič.Ani len neodpovedal!Rozplakal som sa a neskôr som od vyčerpania zaspal.Nebolo ani poludnie a ja som už bol vyčerpaný...hmmm... .
Adam:
Trošku som sa pozbieral a odtackal sa za sestrou ešte s jednou otázkou: "K-koľko...koľko č-času mu ešte zos..."Nedopovedal som a zviezol som sa na zem.Odpovedala mi aj tak:"Najviac týždeň pane.Je to už v dosť pokročilom štádiu." Pohladila ma po ruke,odprevadila pred moju izbu a znova zdúchla.Pár krát som sa zhlboka nadýchol a vstúpil.Sadol som si na stoličku oproti posteliam a až vtedy som sa naňho odvážil pozrieť.Keď som ho však videl spinkať,znova som sa rozplakal.
Tommy:
Zobudil som sa na veľmi známy zvuk-na plač.Poobzeral som sa okolo seba a nič som si nevšimol.Až neskôr som si všimol Adama sedieť na zemi pod stoličkou a strašne plakať.Trhalo mi to srdce. "Adam?Adam čo sa deje?"
Adam:
Strhol som sa,keď ma oslovil jeho medový hlas.Okamžite som bol pri ňom na posteli a objímal ho tak tuho,až som sa bál či mu neublížim ešte viac.Trošku som sa ukľudnil aj keď som vedel,že je to naprd. "Nič,láska,len..."no čo?!Slzy mi začali tiecť ešte viac.Ako mu mám asi oznámiť,že má už len týždeň života?!
Tommy:
Adam mal nehoráznu silu objatia tak som sa od neho začal odťahovať.Pre vlastné zdravie. "Adam neklam mi.Prečo mi to robíš?Hneď mi povedz čo sa deje,lebo si to pôjdem zistiť!"Potreboval som však najprv vymyslieť ako sa dostanem z tisícky tých hadičiek.No netrebalo.Adam začal po chvíli sám.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama