If you want me,take my whole body 3.

28. února 2013 v 10:22 | Lulka |  Adommy till the end
Adam:
Bol som prekvapený.Ale milo. "Za čo sa mi ospravedlňuješ?" Nechcel som,aby sa cítil za čokoľvek vinný.Nehral v tom ani najmenšiu úlohu,nehneval som sa na neho.
Tommy:
"Ja...za môjho otca.Keď to neurobil on,urobil som to ja.A takisto mi to bude ľúto.Už navždy.Cítim tvoju bolesť Adam,viem,čím si si po tie roky prešiel.A som tu pre teba,aby som ťa pred ďalšími takýmito rokmi ochránil."Už som plakal.Bolo také ťažké cítiť vinu namiesto vlastného otca.
Adam:
"Tebe odpúšťam Tommy.Ale,je mi ľúto,tvojmu otcovi nikdy neodpustím.Toto nie!Mám teba,takže je to ľahšie znášať a aj ovládať toľké pocity,ale to prázdno tu," ukázal som si na hruď,"to nikdy nikto nezaplní.Láskou,možno.Útechou,možno.Ale zahojením nikdy."Miloval som toho chlapca,ale nedokázal som svoje city prejaviť dosť viditeľne.Dúfal som,že raz sa to zmení.Pocítil som,že obaja máme chuť na to isté-na raňajky.Skôr ako sa stihol ozvať,bol som pri ňom,objal som ho a leteli sme do kuchyne.Cestou Tommy otváral dvere akurát včas.
Tommy:
Bolo neuveriteľné letieť.Krásny pocit slobody.Zrazu sme sa ocitli v jedálni zoči-voči môjmu otcovi.Hneď po prvom očnom kontakte sa mi vybavilo úplne všetko,čo mi povedal Adam a v tom momente som vedel,že som svojho otca znenávidel.
Adam:
Pocítil som nával nenávisti v jeho tele,tak som ho objal a vtisol som mu do hlavy obrázok nás dvoch spolu.Šťastných vo vlastnom dome.Bál som sa,že na kráľa niečo vyštekne a ten za to potrestá mňa.V podstate by som trest pre mňa privítal väčšmi než trest pre Tommyho.
Tommy:
Zahnal som Adamov obraz,chcel som otca prepáliť pohľadom.Chcel som aby trpel tak ako teraz trpí Adam.Prudko som odsunul stoličku,sadol si na ňu a nabral si plný tanier...ani neviem čoho.Od hnevu som ani nevnímal chuť raňajok.Odrazu ma z myšlienok vytrhol otec: "Thomas,ako sa ti spalo?Ako sa tu cítiš?" Nevedel som,aký tón hlasu mám použiť,ale nechal som to na náhodu. "Hm,spí sa tu úžasne,vaše veličenstvo,"odmietal som ho nazvať svojím otcom.Pokračoval som neutrálnym hlasom: "Je to tu síce až depresívne veľké,ale krásne.Najviac ma potešila knižnica v mojej izbe." Keď som sa rozrozprával,hnev zo mňa opadával.
Adam:
Cítil som náhlu zmenu jeho pocitov.Nechápal som to.Najprv nenávisť a zrazu...normálne sa pred ním rozplýval z rozprávania o knihách,ktoré ja som už poznal naspamäť.Ale nezazlieval som mu to,bol to predsa jeho otec.Zrazu sa však niečo zmenilo.Nevidel som to,bol som vo vedľajšej izbe.Len som videl Tommyho myšlienku.Preboha...
Tommy:
Rozprával som sa s ním o hlúpostiach a bolo mi s ním dobre.V tej chvíli vyzeral ako starostlivý a milujúci otec.A potom tá chvíľka skončila.Z milého úsmevu sa stal výraz plný nenávisti.Vstal a hodil po mne príborový nôž.Ten sa mi "parádne" zapichol do ľavého ramena.Vykríkol som od bolesti.
Adam:
V okamihu ako som počul jeho výkril,bol som v jedálni.Videl som ho,ako sa zvíja na zemi,nôž v ruke.Zaútočil som na jeho otca.Kráľ-nekráľ,teraz ma poriadne nasral!Rozohnal som sa krídlami a uštedril mu zopár štipľavých rán.Odhodilo ho na opačnú stranu veľkej jedálne a ja som preletel k Tommymu. "Preboha,Tommy,čo ti ten bastard urobil?!" Od hnevu ma šlo roztrhnúť.Prudko som zdrapil svojho miláčika a letel som za kráľovským lekárom.Na dvere som sa vykašľal,všekty som poprerážal.
Tommy:
Rýchlo som strácal krv a s ňou aj vedomie.Len matne som vnímal,že ma Adam niekde odnášal.Bola to strašná bolesť.Vtedy som si želal len jediné-zomrieť.Aké ironické,že som si želal umrieť a som nesmrteľný.Cítil som,že ma Adam niekde položil-typoval som posteľ-a zrazu sa ma dotkol ďalší pár rúk.Tieto neznáme ruky boli také studené,že som zasyčal od ľaku.Vtedy som si ale neuvedomoval,že studené ruky doktora nie sú mojím jediným problémom.
Adam:
Preletel som cez posledné dvere rovno do ošetrovne.Položil som Tommyho na lôžko a zakričal: "Je tu niekto?Potrebujem súrne pomoc!" Chvalabohu,doktor hneď pribehol. Videl som,ako sa Tommy trhol,keď sa ho dotkol.Ja som môjmu mačiatku zabudol povedať jednu dôležitú vec;ak zormie on,zomriem s ním.Nevadilo by mi,keby som umrel ja ak by to zachránilo jeho.Žiaľ,bola tu tá sprostá priama úmera.Doktorovi som do ucha zasyčal: "Je mi jedno ako,ale dajte ho dokopy!" Ten zo mňa asi poriadne znervóznel.Keď si urobil svoju prácu,zobral ma na chodbu aby mi povedal verdikt. "Pán Lambert,robil som všetko aby som ho zachránil.Bude v poriadku.Teraz je pod vplyvom silných sedatív,podľa všetkého sa z nich dostane v noci.Len je tu niečo...po prebudení sa môže stať,že si ruku nebude cítiť.Bol zasiahnutý v najhoršom mieste aké na ruke môže byť zranené,preto viac táto ruka nebude...poslúchať." Doktorko si spokojne odišiel a ja som so sebou tresol o zem.Ako mu to len poviem?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama