If you want me,take my whole body 2.

28. února 2013 v 10:21 | Lulka |  Adommy till the end
Adam:
Tommyho sny som cez noc zahnal do pozadia a sníval som si vlastné sny.Jeden bol veľmi smutný.
Tommy:
Cítil som,že sa mi v snoch trochu vzdialil,ale nechal som ho nech si robí,čo chce.Je to aj jeho hlava.
Adam:
V tom sne som bol opäť so Saulim.Leteli sme ponad najvyššie hory v našom kráľovstve.Keďže on nemal krídla,držal som ho ja.Zrazu sme padali.Bez príčiny,nepredvídateľne.Spadli sme celkom hladko ale Sauli sa mi zrazu začal vzďalovať.Nech som bežal akokoľvek rýchlo,nedobehol som ho.Nech som kričal akokoľvek hlasno,neotočil sa.Cítil som,že plačem.
Tommy:
Zobudil som sa na tiché vzlyky.Cítil som,že mi na plece dopadá niečo vlhké.Keď som sa spamätal,videl som v hlave Adamov sen.Rýchlo som myslel na niečo pekné,lebo jeho sen mi nerobil dobre.Už v noci som pochopil,že to bol jeho priateľ a aj to,kto môže za jeho smrť.Jemne som ho pobozkal na čelo,na čo som pocítil,že sa značne ukľudnil.Nahlas som vydýchol úľavou.Anjel sa pretočil na bok a znova začal snívať smutný sen.
Adam:
Napriek Tommyho myšlienkam a bozku sa mi sen vynáral z podvedomia.Zahnal som ho vždy len na chvíľu.Nedalo sa to ďalej vydržať.Už som sa chcel zobudiť.
Tommy:
Videl som jeho prosbu,tak som ho zobudil.Zhlboka vydýchol a hlasno sa rozplakal.Nevedel som čo mám robiť.Len som ho objal a šepkal mu do ucha upokojujúce slová: "Šššt,Adam,to je dobré.Bol to len sen.Som tu pri tebe,ochránim ťa." Zdvihol som mu tvár,skúmal jeho oči,ale po chvíli mi uhol pohľadom. ´Tak fajn´,pomyslel som si. ´Ideš sa mi vyhýbať aj očami aj pocitmi?´ V tej chvíli som totiž vôbec necítil,čo cíti on.Nerobilo mi to dobre.
Adam:
"NIE!Nevyhýbam sa ti."Povedal som to prudko,ale včas som si odkryl myšlienky takže pochopil,že to nebolo z hnevu,ale zo strachu.Zo strachu,že ho stratím. "Ja len...nechcel som,aby si sa trápil so mnou.Máme schopnosť naše myšlienky a pocity aj zavrieť,aby ich iní nevideli.To len tak mimochodom."
Tommy:
Vedel,a hlavne videl som,že to vravel úprimne.A taktiež som videl ako pevne dúfa,aby som sa nehneval. "Samozrejme že sa nehnevám.Len som sa bál,keď som nevedel ako ti pomôcť.Prosím ťa,už predo mnou neskrývaj svoje pocity,okej?" Znova som mu zdvihol hlavu.Tentoraz neuhol pohľadom.Doslova sa mi vpíjal do mojich očí,až som z toho znervóznel.Čakal som,čo príde teraz.
Adam:
Cítil som jeho nervozitu a nebadane som sa pousmial.Pomaly som sa približoval k jeho tvári,až som bol len pár milimetrov od cieľa.Vzdialenosť medzi nami prekonal on.Nechal som mu na výber-mohol ustúpiť,alebo pokračovať.On pokračoval a ja som sa viditeľne ukľudnil.Vychutnávali sme si jeden druhého pár sekúnd,ktoré sa zdali ako mesiace.Z oboch sálal pokoj a isté blaho.
Tommy:
Zrazu som len videl jeho tvár takmer na mojej,tak som tie mizivé milimetre prekonal ja.Bol som ako v dokonalej extáze.Pár sekúnd raja.Cítil som to neobyčajné upokojenie jeho pocitov,keď som sa dotkol jeho pier.Nevedel som síce,čo presne mám robiť,ale on mi to ukázal v jednej krásnej myšlienke,tak som sa to snažil napodobniť.Podľa jeho pocitov som usúdil,že úspešne.Bol som sám so sebou spokojný.
Adam:
V duchu som sa usmial nad jeho spokojnosťou.Tommy bol taký malý zázrak,ktorému som nemohol odolať.Vedel som síce,že to už nikdy nebude také ako so Saulim,ale je tu Tommy.Tommy,ktorý je mojou súčasťou,doslova.Tommy,ktorého milujem.
Tommy:
Jeho smútok ma zabolel až tak veľmi,že som prerušil bozk a odbehol som k oknu.Určite sa mi prehrabal v hlave,takže vedel,prečo som to urobil.Zhlboka som sa nadýchol a začal som monológ,aj keď tie nenávidím. "Adam,ak ťa niečo trápi,niečo čo nedokážeš prekonať sám...povedz mi to.Netráp sa iba vo vnútri.Tak či tak to cítim.A nechcem aby si predo mnou niero skrýval."
Adam:
Veľmi dobre som chápal,čo tým myslí.Kým rozprával,zvažoval som všetky pre a proti,keby som mu to povedal.Keď skončil(teatrálnym vzdychom),začal som malý monológ ja: "Ja ti to chcem povedať,ver mi Tommy.Ale...nezvládol by som to.Psychicky určite nie.Nikto o tom nevie,ani ostatní anjeli.Iba ten,kto to spôsobil-tvoj otec.To je jediné,čo ti môžem na teraz povedať.Sauliho mi zabil tvoj otec osobne." Cítil som,ako ho pri slove ´osobne´striaslo.
Tommy:
Nemohol som tomu uveriť.Síce som tú spomienku videl a otec sa mi tým aj chválil,vždy som si myslel,že to urobil nejaký jeho vojak.Samozrejme,ani to by ho neospravedlnilo,ale táto,pre mňa,nová skutočnosť z neho robila vraha!Keď som to ako-tak spracoval,vydral som jediné slovo: "Ako...?"
Adam:
"Videl si to v mojej hlave,pravda?" Slabo prikývol,ale aj tak mi myšlienkami dával najavo,že tomu nerozumie.Dlho som vyberal tie najjednoduchšie a zároveň najtrefnejšie slová,aby tomu porozumel. "Tvoj otec pozná niektoré čarodejnice a príšery z takzvanej ´temnej strany´.Pred tridsiatimi šiestimi rokmi tu kôli nezhodám medzi temnými a dobrými vypukla vojna.Anjeli vtedy ešte patrili medzi tých dobrých,napriek farbe našich krídel.Niektorí z temných-napríklad tvoj otec-to však nepovolovali a nechceli nechať tak.Kráľ stanovil isté zákony a jeden z nich bol,že anjeli a čarodejníci,keďže nie sú rovnocenní,nesmú mať nič spoločné.Sauli bol čarodejník a to bola v podstate istá smrť,keďže bol so mnou.Tvoj otec si dal veľmi záležať,aby niekoho,ako sme boli my,našiel.Žiaľ,podarilo sa mu to.A keďže mal ako kráľ nárok na jedno želanie od temných,želal si schopnosť zabiť(zabiť,nie poraziť!)čarodejníka.Aj toto sa mu podarilo.Anjelov,vrátane mňa,nechal na pokoji." Odmlčal som sa.Rozprávať o tom bolo horšie,ako na to myslieť.
Tommy:
Niežeby som sa predtým na Adama hneval,ale teraz som cítil len obrovský smútok a ľútosť.Prešiel som naspäť k posteli,sadol som si čo najbližšie k nemu,zobral som obe jeho ruky do svojich a začal som ich jemne hladkať.Začínal som plakať,tak som trochu pridusene zo seba dostal: "Prepáč."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama