If you want me,take my whole body 1.

28. února 2013 v 10:20 | Lulka |  Adommy till the end
Tommy:
Vraj sa musím presťahovať od mamy k otcovi!Čo sú toto za móresy?!Najprv sa rozídu,potom sa o mňa súdia a nakoniec ma mama aj tak odkopne preč!A to mám,prosím pekne,už 17 rokov!
Adam:
Som 18-ročný,čiernovlasý,modrooký sluha.Pche,to znie fakt super.Ale naozaj...Rodičia mi zomreli už veľmi dávno a mňa si zobral Anglický kráľ.Najprv mi bol hostiteľom,ale ako náhle som oslávil 13-tku,povýšil ma na sluhu(tak dík).Ale je mi tu vcelku dobre,tak načo si to kaziť?.A ešte niečo o mne...som čierny anjel.Doslova.Mám krídla a tak trochu aj magické schopnosti,ale o tých až neskôr.
Tommy:
Mimochodom,mám hnedé vlasy a takmer čierne oči.A mimochodom,sťahujem sa do Anglicka.To mi je výhra!Z nádhernej Sydney rovno do nejakej blbej monarchie!Prečo je otec kráľ a ja o tom viem ledva mesiac?!No nič,som zbalený,môžem vyraziť.S mamou som sa nelúčil,nezaslúži si to.Sama ma vyhnala,tak nech si užíva.Dúfam že po mňa príde na letisko či na čo nejaké otcove služobníctvo.
Adam:
Kráľ vraví,že v najbližších dňoch sa tu má nasťahovať jeho syn.Možno mi aj povedal meno,ale fakt si nespomeniem,ani keď ma zabijete.Prosím,prosím,nech nie je veľmi namyslený.Také povahy neznášam.Upratujem jeho izbu,do ktorej by sa zmestilo minimálne 20 osôb.Tak toto je už aká spravodlivosť?Pevne dúfam,že už keď sa oňho kázal kráľ tak starať,že za to aj stojí.Ak nie,som pripravený zaútočiť.
Tommy:
Chvalabohu,predsa len po mňa niekto prišiel.Ale nie na letisko.Na prístav!Uf,ísť loďou bolo dosť nepohodlné.Od prístavu v anglicku sme šli kráľovským kočom-to bolo trápne.Nepáči sa mi,že otec míňa peniaze na takéto blbosti.Keby mi radšej trochu peňazí dal na nejaké nákupy...Toto bude ešte dlhý pobyt.
Adam:
Už vidím z okna pánovej(tak máme oslovovať kráľovho syna) izby zastavovať koč.Rýchlo som to šiel oznámiť kráľovi.Ten vstal z trónu(nemyslím toaletu!)a pomaly sme prešli k vstupným dverám.Dobreže mi nespadne sánka a nevystrelia krídla od toľkej krásy čo zrazu vystúpila z koča.Aj kráľ je zjavne hrdý,že má takého pekného syna-čo pekného,nádherného.Predsa len stojí za všetkú tú staroslitvosť a tie omáčky okolo jeho príchodu.
Tommy:
Bol som pripravený mávať na pozdrav,ale nikto špeciálny na mňa nečakal.Okrem zopár desiatok sluhov a slúžiek a otec a...anjel?Všimol som si chlapca s krásnymi čiernymi krídlami pri tele.Mal zvláštne oči.Také röntgenovo modré a myslím,že aj trochu svietili.Toľko krásy v jednom tele,to nie je fér!Takmer som sa rozplakal od toľkej závisti.Ale nebola to len závisť,čo som cítil.
Adam:
Všimol som si,že pozerá viac na mňa,ako na všetko ostatné.Nenápadne som naňho upozornil kráľa:"Ehm...pane,nejdeme vášho syna privtítať z blízka?" "Poďme teda,"zavelil kráľ.V duchu som sa potešil.
Tommy:
Ten anjel sa aj s mojím otcom blížil ku mne.Obaja mali na perách úprimný úsmev.Nebál som sa,nemalo to zmysel.Najprv ma decentne objal otec a potom anjel.Akonáhle ma objal on,celým telom sa mi rozlial pokoj aký, už dávno nie.Otec sa mi prihovoril autoritatívnym ale miernym hlasom:"Vítam ťa,Thomas.Dovoľ aby som ti predstavil Adama,"ukázal na anjela,"ktorý ti bude vo všetkom pomáhať a radiť.On sa bude o teba starať,keď ja nebudem môcť,rozumieš?" Prikývol som. "Tvoja komora je na treťom poschodí v západnom krídle hradu.Na východe mám svoje komnaty ja.Adam je,samozrejme,na západe s tebou...."A nasledovali ďalšie organizačné pokyny,z ktorých mi začínalo byť zle.
Adam:
Chudák chlapec,už viem,prečo z neho cítim toľko negatívnej energie.Vôbec sa na príchod sem netešil.A ani sa mu nečudujem.Pri takom otcovi žiť,asi by som zdrhol,ale to som si nemohol ja dovoliť.No bolo mi cťou,že som sa oňho mohol postarať práve ja.Keď kráľ skončil s dĺĺĺĺĺhým monológom,zdrapil som chlapca a bežali sme do hradu,nedbajúc na kráľa.Cítil som,že teraz bol blonďáčik spokojnejší.
Tommy:
Ten anjel ma vtiahol dnu a utekali sme,pravdepodobne do mojej izby.Tá bola ladená do červeno-zlata.Hneď oproti vysokým dubovým dverám bola posteľ aspoň pre štyroch,na oboch jej stranách boli nočné stolíky a lampy.Boli tam tri obrovské tmavé okná asi z 19.storočia.Steny boli ovešané rôznymi olejomaľbami.A ešte som tam mal aj vysokú knižnicu plnú kníh.Bolo to ako splnený sen.Anjel ma posadil na posteľ a premeriaval si ma pohľadom,ktorý hladil na duši.Hmmm.... .
Adam:
Cítil som,aké blaho prežíva,nevedel som však určiť príčinu.Touto otázkou sa začal náš prvý rozhovor. "Prečo cítiš toľko radosti?Prečo tak zrazu?"
Tommy:
Začudovane som sa naňho pozrel.Ako to len vycítil?To má aj nejaké schopnosti okrem toho,že je to stelesnená krása? "Ech...?"Naozaj inteligentná reakcia,však? "Ako si zistil...čo cítím?"Na perách sa mu objavil krásny úsmev.Roztopil som sa.
Adam:
Ach,ten náhly pocit vzrušenia,čo som z neho cítil,ma zabíjal-a to som nesmrteľný!Snažil som sa mu to vysvetliť bez toho,aby utiekol. "Vieš,mám...isté schopnosti...Dokážem vycítiť,čo ľudia cítia.Ale nie je to bežné.Si jeden z milióna,u ktorého sa mi to podarilo." Musel som sa nad jeho výrazom usmiať.Ale stále som cítil pokoj,tak som pokračoval: "A ľudí,u ktorých toto cítim,môžem naučiť aby aj oni cítili moje pocity.Stačí len ak..."
Tommy:
Nechtiac som mu skočil do reči: "Čo stačí?" Urobil by som čokoľvek,aby som sa s ním...spojil.
Adam:
Uchechtol som sa,ale dopovedal som: "Stačí len,ak tomu človeku dám moju krv.Ako,to naozaj netuším.Ešte som to neskúšal,bol by si prvý.Ak by si teda chcel." Odpovedať nemusel,stačila mi jeho zvedavosť vo vnútri.Dokonale som vedel,čo toto nádherné stvorenie chce.
Tommy:
Napadlo ma niečo: "Čo tak ti trochu krvi odobrať do nejakej...striekačky a potom mi to vpichnúť do tela.Fungovalo by to?"Bol som taký vzrušený,až sa mi potili ruky.
Adam:
"Skúsiť to môžme,ale...si si istý,že to chceš?Vieš,ani sa poriadne nepoznáme a...budeš cítiť všetko čo ja a naopak.Unesieš moje i tvoje pocity naraz?"
Tommy:
"Ak som správne pochopil,tak po "premene"budem cítiť všetko čo ty,takže ťa teoreticky aj spoznám.Dokonalejšie ako bez premeny.A áno,som si na isto istý,že to chcem."
Adam:
Jeho mačacie očká ma presvedčili. "Tak teda dobre.Zostaň tu,idem pohľadať dajakú striekačku." Pohladil som ho po ruke a zmizol som z izby.Ani nie o päť minút som sa vrátil so striekačkou a v nej už bola mikro časť mojej krvi.
Tommy:
Užasol som,keď som si všimol farbu jeho krvi.Bola strieborno-žiarivo belasá. "Bude mi cťou mať tvoju krv,"povedal som úprimne.Pokynul som mu,aby prišiel ku mne a vpustil jeho krv do môjho tela.
Adam:
Opatrne som vyhľadal vhodné miesto na ruke,odporúčil som mu zavrieť oči a odvrátiť tvár a bolo to.Zrazu som jasnejšie pocítil jeho pocity a dokonca i myšlienky.Bol šťastný,vzrušený a nedočkavý. "Tak,ako sa cítite,pane?"
Tommy:
"Ani neviem.Zvláštne silný a...héééj,na čo to myslíš?!" Zdvihol som obočie a nahodil urazený výraz.Poslal mi veľmi šteklivú myšlienku.Boli sme spolu sami na pláži a...no...domýšľajte si čo chcete,ľudkovia.
Adam:
Je pravda,že túto myšlienku som mu poslať nechcel. "Ups,prepáč mi to.Nekontroloval som sa.Ale aspoň sme si overili,čo všetko už teraz dokážeš."Opatrne som ho objal a ovynul som okolo neho aj krídla.Zjavne si to užíval.A podľa jeho myšlienok som usúdil,že nie je až taký nevinný ako pôsobí.
Tommy:
Užíval som si teplo jeho tela a krídel,keď som mu zrazu zaspal v náručí.Sníval sa mi krásny sen o nás dvoch.V spánku som mu ho poslal,nech sa chlapec aj zblázni.
Adam:
Keď som videl,že už sníva,opatrne som sa aj s krídlami uložil na posteľ a jeho som položil vedľa mňa.Poslal mi krásny sen,čo sa mu sníval.Aj ja som mu poslal svoju spomienku na bývalého priateľa,ktorého mi zabil Tommyho otec vo vojne.Pracujem uňho ako sluha v podstate z pomsty.Môj priateľ-Sauli-bol čarodejník.Žiaľ,nie až tak dobrý,aby sa bránil kráľovým "kontaktom" v čarodejníckom svete.Kráľ na náš rod zavolal zlé čarodejnice a keďže my-anjeli-sme s čarodejníkmi nemohli mať nič spoločné,zabili mi ho.Mňa nechali nažive...ani neviem prečo.Je to už pár desiatok rokov dozadu,ale stále to bolí.Veľmi.Ale až s Tommym sa cítim konečne šťastný.Po dlhých úvahách som sa za ním vydal v snoch.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama